Vladimír PETROVIČ

CESTY

Zbierka Cesty plné človečiny, 2009

I.

Hovorili, že všetky cesty vedú do Ríma,
čo je lož vlastná bláznivej schizofrénii.
Tá moja
cez sedmoro riek,
sedmoro vrchov
vedie a vždy viedla
k rodinnému krbu.

II.

Na cestu za poznaním pravdy
som sa vybral v pôrodných
kŕčoch svojej matky
a skončím ju v hlbokej
priepasti tmy a ticha.
... bez vedomia,
či som našiel?

III.

Kráčam na dve strany,
myslím na tri miesta,
štvornásobne rozpätený.
V šiestom dome priestoru
hľadám sedem divov sveta.
Až tam som sa dostal...
 

Aká je potom úmera
ôsmich sklamaní ?

 

Zdenka LACIKOVÁ

DAŽDIVÁ

 

Na skle sú kvapky. Zas vonku prší

aj vnútri vo mne hustý dážď.

Priam prietrž mračien je v mojej duši,

každý z nás sám je. Každý zvlášť.

 

Niečo mi chýba. Tuším, čo asi.

Bez lásky zvon som – nemý však.

A nikto nevie, že poplach hlásim

a vädnem ako divý mak.

 

Adriana GULÍŠKOVÁ

TMA A TICHO

 

Nastala tma a ticho

V korunách stromov spí víchor

Možno že nás východ slnka spojí

Alebo viac nebudeme svoji

 

Nastalo chladné ráno

Zmizli sny čo kradli spánok

Tvoje slová krásne i boľavé

Nájdem na malej loďke v prístave

 

Ivan Eduard HNÁT

OD MRKU DO SVITU

 

Neskoro večer

Zmámený ako motýľ

Privoniavam k tvojmu parfumu

Ladný je a vhod

Nepoviem nikomu

Keď som ťa naveľa predsa len dobyl

Odovzdane prepisujem genetický kód

Je dômyselný on

Znehybnený z únavy

A z nehy

Rozpočítavam tvoje pehy

Ktorá  z kola  von

Po stý raz meriam

Štíhle tvoje behy

Driemeš...

 

Tak lúštim dymové

Signály komínov

Čas ten kmitá

Akoby pomimo

Hľadáme

Jeden druhého

I každý sám seba...

 

Tlak hľadá svoju níž...

 

A ty už spíš  znavená

Prameň vlasov

Zle kryje ramená

Nič viac

A ani netreba...

 

Ktosi vysiela SOS

Milenci škúlia na Mesiac

-Či by reku nezhasol-

Opodiaľ vyje pes

A kohút ten si namýšľa

-Jeden by z neho užasol-

Že bez neho nesvitne...

 

Ph! Veď ešte poriadne ani nemrklo!

 

Pavel NEMEC - LELÍN

ZÁHORÁCI

 

Smích si zdraví lachko nájde,

chytrú sprostost nehledajte,

múdrí múdrych nezežerú,

ňemí jazyk nezederú.

Aj ked bruch jak lavór máte,

ked dobre sa zachechtáte,

lepší je jak pomník na ňem

odutý pysk, srdce kameň.

Veseuý sme, dobre jíme,

burčák v súdku suadko dríme,

srandu máme z každého

aj ze sebja samého.

Smjejte sa dál premúdrenci,

už sa cisknú Češi, Nemci,

 Záhoráci chrbet držá,

ked aj po ňem ňákú stŕžá

ani o krok nepovolá,

bit Slovensko nedovolá!

Už je tu prezident,

sprostost je dizident,

vivat, Záhoráci,

nech húpí horňáci,

 smjejú sa dál,

my máme bál!

 

Ján RAK ml.

HĽADANIE

 

Môj osud plynie zľahka, bez záhady,

rád ošetrujem city zranené.

Zo srdca odstraňujem kamene.

Do smútku energicky radosť sadím.

 

Každému dávam overené rady,

tiež krotím city nepokorené

a v dušiach hľadám zdravé korene.

Môj duch je preto stále svieži, mladý.

 

V živote obmýva nás rieka času.

Vchádzame do kráľovstva rodiny.

Hľadáme tichú zónu bez zápasu,

 

žena – to je náš prístav jediný.

Bez citu moje základy sa trasú,

muž musí cítiť dotyk pevniny.

 

Laco ŠPÁNIK

ROZKOŠ

 

Mala rozkošatené haluzie

odhryzla mi spúšťač na píle

neodrezal som ani íver z nej

pospletala konáre

medzi otvorené brázdy na kmeni

 

naostril som si sekeru v šúpolí

smädné ruky ovlažil

v rozpálenom lome

do skorého rána odtínal som vzdychy

od výkrikov poranených komét

 

Kontakt